Autistické spektrum

Autistické spektrum je populácia detí, dospievajúcich a dospelých ľudí, ktorí majú jedinú spoločnú črtu – absenciu sociálnej intuície v oblasti komunikácie, medziľudskej interakcie a hry. V mnohých ostatných aspektoch, kognitívnych schopnostiach, emocionalite, v type osobnosti, sa môžu líšiť až v extrémnej miere, nakoľko mimo sociálnu oblasť sú ľudia s PAS rozptýlení v celom kontinuu týchto charakteristík, podobne ako ľudia neurotypickí /ďalej NT/, a to napriek tomu, že “sociálna slepota” všetky tieto oblasti ovplyvňuje spomalením až zastavením, špecifickým vývojom, odlišnosťami, či extrémnejšími prejavmi.

 

Do autistického spektra sa zaraďujú nasledovné poruchy: “klasický” autizmus, Aspergerov syndróm, inak nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy /PDD-NOS/, niekedy nazývané atypický autizmus, Rettov syndróm a detská dezintegratívna porucha. Na našom portáli sa budeme v prevažnej miere venovať informáciam týkajúcim sa vysokofunkčnej časti spektra, teda Aspergerovmu syndrómu a HFA, resp. atypickému autizmu. Atypický autizmus sa zvažuje vtedy, ak jedinec javí v rozhodujúcej miere deficit v sociálnej komunikácii či interakcii, ale niektoré  typické prejavy má intaktné.

 

Poruchy autistického spektra /ďalej PAS/ svojou absenciou sociálnej intuície v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie spôsobujú, že osobnosť jedinca nie je "maskovaná" či zjemňovaná sociálnou intuíciou, čo robí týchto ľudí viac či menej viditeľnými, predovšetkým v závislosti od ich osobnostnej štruktúry. Preto sa PAS môžu navonok prejavovať výrazne odlišne u introvertných detí a dospelých, v porovnaní s extrovertnými.

 

Ľudia autistického spektra podobne ako väčšinová populácia majú kognitívne schopnosti v celom rozsahu škály IQ, pričom práve vysokofunkčná časť autistického spektra, či už HFA, Aspergerov syndróm alebo atypický autizmus, je charakteristická intaktným intelektom, nezriedka i nadpriemernými kognitívnymi schopnosťami prejavujúcimi sa aj v type a hĺbke poznatkov v oblastiach záujmu dieťaťa či dospelého. Čím vyššie kognitívne schopnosti a priaznivejšiu osobnostnú štruktúru dieťa má, tým lepšie môže vekom kompenzovať deficit sociálnej intuície učením. Podmienkou je samozrejme pochopenie doma a v škole, teda prítomnosť dobrých väčšinových sociálnych vzorov, a tým redukcia sociálneho stresu dieťaťa na únosnú úroveň, umožňujúcu rozvoj dieťaťa sociálnym učením.

 

Absencia “komunikačného tlmočníka” sociálnej intuície má vplyv i na prežívanie emócií jedinca autistického spektra. V kontraste so široko rozšírenou nesprávnou dogmou o tom, že autisti “nemajú emócie” vo vzťahu k druhým ľuďom, sa v populácii autistického spektra vyskytujú deti i dospelí, ktorí sú emocionálne chladní, ale aj ďalší, emocionálne senzitívni, teda tiež isté emocionálne kontinuum, podobne ako v neurotypickej väčšinovej populácii, hoci kvantitatívne a kvalitatívne rozdelenie emocionality v autistickom spektre môže byť, a pravdepodobne aj je, odlišné. Na rozdiel od neurotypickej populácie je však emocionalita autistov pre väčšinovú populáciu, z dôvodu absencie “adekvátneho tlmočníka emocionality”, sociálnej intuície, ťažko čitateľná a na prvý pohľad zväčša neviditeľná. Odborníci na autizmus poznajú prípady “prítulných detí” aj v populácii nekomunikujúcich autistov, pozitívne emočné prejavy dieťaťa voči najbližšiemu /zväčša mama či mladší súrodenec, najmä bábätko/ teda nevylučujú dg. autistického spektra. Niektoré deti s PAS sa v ranom veku voči najbližším /mame/ emočne neprejavujú a záľubu v objatiach a iných prejavoch emočného vzťahu k najbližším nachádzajú o pár rokov neskôr, než je bežné pre deti neurotypickej populácie, či už vplyvom vhodného prístupu, oneskoreným napodobovaním mladších súrodencov alebo spontánne. Samozrejme, geneticky daný potenciál na rozvoj emocionality u konkrétneho dieťaťa s PAS je nevyhnutnou podmienkou. Deti s PAS si môžu svoje city uvedomovať, a teda aj prejavovať, oneskorene, zriedkavejšie, prípadne niekedy svojským spôsobom, ale ich emocionálny vzťah k /väčšinou najbližšiemu/ človeku, ktorý si k autistovi nájde cestu, môže byť /pre mnohých až neuveriteľne/ intenzívny.

 

Deti a dospelí s PAS sú rôzni, tak ako sú rôzni väčšinoví NT ľudia. Jedinou spoločnou črtou všetkých diagnóz autistického spektra je sociálny deficit v oblasti komunikácie a interakcie, ktorý však vysokofunkčné deti, dospievajúci a dospelí môžu v rôznej miere kompenzovať v závislosti od svojho individuálneho potenciálu /kognitívne schopnosti, emocionalita, osobnosť/, ako aj od prítomnosti dobrých väčšinových sociálnych vzorov a vhodného prístupu, ktorého nevyhnutnou súčasťou je pochopenie odlišného myslenia a vnímania týchto ľudí.

 

 

Michaela Martinková

11. marec 2011

 

 

Materiály na portáli www.asperger.sk sú všeobecného informačného a vzdelávacieho charakteru.

Ich prípadné využitie je vždy potrebné konzultovať s odborníkom na problematiku

Aspergerovho syndrómu a vysokofunkčného autizmu.