Aspergerov syndróm

Aspergerov syndróm (ďalej AS) bol do klasifikácie amerického diagnostického manuálu (DSM-IV) zavedený v roku 1994 ako samostatná kategória v rámci autistického spektra. Spoločnou črtou ľudí s AS a ostatného autistického spektra je absencia intuície v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie, stereotypné záujmy a zmyslová hypersenzitivita, predovšetkým citlivosť na nečakané zvuky, hluk. V posledných rokoch pribúdajú odborné poznatky o rozdieloch v spracovávaní podnetov z okolia na neurologickej úrovni, poukazujúce na inú štruktúru a fungovanie mozgu u ľudí s AS, vedúce k odlišnostiam v ich myslení, vnímaní a následne aj v ich vonkajších prejavoch.

 

Priemerný vek diagnostiky Aspergerovho syndrómu je 11 rokov. Stále existuje mnoho ľudí s AS diagnostikovaných počas dospievania, či až v dospelosti, pričom je pravdepodobné, že najmä mnohé dievčatá a ženy s AS ostávajú neidentifikované, často so sekundárnymi psychickými problémami.

 

Očný kontakt môže byť slabší, deti s AS potom pôsobia placho, alebo naopak drzo, ak sa nepozerajú na autoritu (rodič, učiteľ), ktorá s nimi hovorí. U iných detí s AS môže byť očný kontakt až neprirodzene intenzívny. Oba extrémne prejavy súvisia s absenciu intuície pre vhodnú mieru očného kontaktu.

 

Podobne má svoje črty fyzický kontakt. Deťom s AS buď vadí a akýkoľvek kontakt s druhými a vyhýbajú sa mu, alebo naopak, pokojne sa oprú či zvalia na pani učiteľku aj vo veku, kedy to už spolužiaci dávno nerobia. Príčinou je opäť absencia intuície pre vhodnú mieru fyzického kontaktu, resp. prirodzenej vzdialenosti od druhého. Analogicky je to s ďalšími prejavmi neverbálnej komunikácie, s gestikuláciou, výrazmi tváre, emočnou či sociálnu reciprocitou. Väčšinu týchto deficitov sa deti a dospievajúci s AS dokážu učiť v rôznej miere kompenzovať, a to najmä v chápavom, či aspoň priaznivom, nie nepriateľskom prostredí a za prítomnosti dobrých väčšinových vzorov (funkčná integrácia).

 

Deti s AS nemávajú oneskorený rečový vývin, reč sa vyvíja spontánne, porozumenie reči je (na rozdiel od vysokofunkčného autizmu) veku primerané, aj keď uzavreté osobnosti s AS môžu byť už v rannom veku extrémne málovravné. Niektoré deti s AS majú svojský tón reči (formálny, monotónny, akoby prednášali), niekedy hovoria neprirodzene nahlas (nevedia šepkať, keď je to vhodné), niekedy používajú svojské frázy (ako z knihy), resp. najmä dievčatá s AS zvyknú reprodukovať frázy odpočúvané z rozhovorov iných (deti v škôlke, škole, pani učiteľka). Kognitívne nadané deti s AS môžu mať už v mladšom školskom veku nadpriemerne bohatý slovník. S čím však majú deti, dospievajúci aj mnohí dospelí s AS hlboký problém, je využitie reči v konverzácii, predovšetkým v bežných rozhovoroch o každodenných, nie odborných, témach. Príčinou je absencia sociálnej intuície pre vhodné začatie, udržanie a ukončenie dialógu. Pre neschopnosť zachytiť a porozumieť jemným náznakom v komunikácii často aj kognitívne nadpriemerní ľudia s AS pôsobia ako nechápaví. Rodič či učiteľ nezriedka s údivom až nepochopením krúti hlavou, ako môže byť také inak veľmi bystré dieťa niekedy také „hlúpe“ …

 

Zásadné problémy v sociálnej interakcii bývajú zväčša pozorované až nástupom do školy, pri niektorých osobnostných extrovertných typoch už v predškolskom veku. Deti a dospievajúci s AS majú veľké ťažkosti vytvárať a udržiavať si kamarátske vzťahy. Niektoré deti s AS nazývajú kamarátom akékoľvek dieťa, ktoré ich osloví, dokonca niekedy nazývajú kamarátmi aj deti, ktoré ich len využívajú. Deti s AS, ktoré ťažko znášajú svoju izoláciu a veľmi túžia po vzťahoch, bývajú nezriedka aj pre svoju naivitu navedené na konanie nevhodných činov, pričom sa následne nevedia obhájiť. Analogicky, mnohí dospelí s AS, ktorí majú záujem o partnerský vzťah, majú ťažkosti ho nadviazať a udržať. Niektorí ľudia s AS sa sami rozhodnú pre život osamote, ale existujú aj prípady spokojného partnerského spolunažívania.

 

Pre deti i dospelých s AS býva charakteristický silný, až obsesívny záujem o jednu či viacero oblastí, ktorú si zvyknú naštudovať do neskutočných detailov, u detí veku neprimeraných. Záujem o jednu oblasť môže trvať týždne, mesiace ale i roky. Dieťa s AS môže o oblasti záujmu viesť nadšené monológy, pre rodičov niekedy únavné, pre rovesníkov nudné. Potenciálne nadané deti s AS mávajú v predškolskom veku, podobne ako niektoré neurotypické (t.j. väčšinovo sa správajúce) nadané deti, včasný záujem o písmená a čísla, často s prejavmi hyperlexie. Keďže niektoré dievčatá s AS bývajú zaujaté pozorovaním iných detí a učením sa naspamäť ich rozhovorov, resp. rozhovorov pani učiteľky s deťmi, ktoré si “odohrávajú” doma s bábikami, býva u nich táto črta neviditeľná. Aj prípadný záujem o zvieratá, častý u dievčat s AS, ak nie je spojený so zbieraním neprirodzene veľkého množstva faktov, nezvykne vzbudiť pozornosť.

 

Deti i dospelí s AS majú radi stereotypy, istú pravidelnosť, nemennosť, čo sa týka prostredia ako aj sociálnych situácií, čo im dáva pocit istoty. Časté zmeny, naopak, vedú k pocitu neistoty, zväčšujú ich stres. Niektoré zmeny im nevadia, iné znášajú veľmi ťažko, vekom sa voči niektorým zmenám stávajú čoraz odolnejší. Ľudia s AS sú zväčša nesmierne citliví na zoradenie svojich zbierok (knihy, CD, čokoľvek), a to aj v prípade, že inak ich životné prostredie pripomína skôr chaos. Podobne bývajú deti s AS veľmi citlivé napr. na svoju lavicu v triede, presadenie žiaka s AS môže ľahko viesť k afektu. Jeden mladý muž s AS výstižne povedal, že ak chcete naučiť dieťa a dospievajúceho s AS upratať si svoje veci, veďte ho k tomu, aby si ich zoraďoval. V prípade kognitívne nadpriemerných detí s AS však býva inklinovanie k stereotypom v sociálnej oblasti, či v prostredí, ktoré uľahčuje orientáciu, v príkrom kontraste s odporom k opakovaniu učiva, ktoré ľahko a rýchlo pochopili.

 

V dôsledku absencie sociálnej abstrakcie je pre deti ako aj pre mnohých dospelých s AS zložité, niekedy až na hranici možného, správne porozumieť obrazným pomenovaniam. Majú tendenciu k doslovným interpretáciam metafor, veľké ťažkosti s identifikáciou irónie a sarkazmu, ako aj s ich porozumením, o vhodnom použití nehovoriac. Opäť, u niektorých kognitívne nadpriemerných detí i dospelých s AS môže byť absencia sociálnej abstrakcie v až šokujúcom kontraste s abstrakciou kognitívnou, prejavujúcou sa tvorivosťou v oblasti ich záujmov.

 

U detí i dospelých s AS je častá prítomnosť motorickej nešikovnosti. Poruchy jemnej motoriky vedú k ťažkostiam s písaním, ktoré bývajú nezriedka v takom rozsahu, že otázkou nie je krasopis ako taký, ale vôbec možnosť písané písmo dieťaťa s AS prečítať. Z podobných príčin mávajú deti s AS veľké ťažkosti s rysovaním, kde sa im často aj pri najväčšej snahe a aj po dlhšom skúšaní míňajú čiary, ktoré by sa mali stretnúť a pod. Zlé hodnotenie v takomto prípade môže viesť k úplnému odmietaniu žiaka s AS rysovať, či až k odporu k matematike, aj keď by v nej bol žiak inak šikovný. Poruchy hrubej motoriky deťom s AS značne komplikujú behanie, koordináciu pri skákaní, či ťažkosti s hádzaním a chytaním lopty. Niekedy aj dieťa s AS môže byť pohybovo šikovné, zväčša však skôr v individuálnych športoch. V kolektívnych športoch aj tie pohybovo najšikovnejšie deti aj dospievajúci s AS sú väčšinou vyradení z hry svojou neschopnosťou usledovať pre nich prirýchlu spoluprácu kolektívu pri hre /deficit sociálnej zložky/.

 

Nakoľko deti, dospievajúci i dospelí ľudia s AS sa stretávajú pre svoju „sociálnu slepotu“ denne a takmer na každom kroku s neporozumením, je pre nich život vo väčšinovej spoločnosti nesmierne stresujúci, a z dôvodu ich nízkej frustračnej tolerancie súvisiacej s neurologickým základom ich odlišnosti vedie u mnohých z nich často k afektom, najmä v detskom veku. Zamieňanie tejto mimoriadnej zraniteľnosti ľudí s AS s rozmaznanosťou a nevychovanosťou prispieva k prehlbovaniu nepochopenia detí s AS a ich najbližších (zväčša najmä matka dieťaťa) okolím. Následne často vedie k izolácii celej rodiny od väčšinovej spoločnosti (napr. komunita matiek a malých detí v mieste bydliska, kontakty so širšou rodinou).

 

Deti, dospievajúci i dospelí ľudia s AS (ďalej aj „aspíci“) sú rôznorodí rovnako, ako je rôznorodá väčšinová neurotypická populácia. Obraz uzavretého, tichého aspíka, ktorý býva väčšinou diagnostikovaný neskoro, v puberte či až v dospelosti, ak vôbec, bude v extrémnom kontraste s kontaktným a extrovertným dieťaťom s AS, ktoré je však sociálne slepé a jeho nevhodné prejavy sú väčšinou dlho vnímané ako nevychovanosť. Vonkajšie prejavy detí i dospelých sú do veľkej miery odrazom ich osobnosti. Vzhľadom na absenciu “utlmujúceho” či “maskujúceho vplyvu” sociálnej intuície neurotypickej väčšiny, sú prejavy ľudí s AS akoby až znásobované charakteristickými odlišnosťami v myslení a vnímaní. To je príčina toho, prečo je mnoho sociálne slepých detí s AS mylne vnímaných ako nevychovaných a ďalší sú zase prehliadaní ako “neviditeľní”. Pochopenie podstaty odlišnosti detí a dospelých s AS môže väčšine z nich výrazne pomôcť a neurotypickú väčšinu môže mnohému naučiť.

 

Michaela Martinková

 

 

Materiály na portáli www.asperger.sk sú všeobecného informačného a vzdelávacieho charakteru.

Ich prípadné využitie je vždy potrebné konzultovať s odborníkom na problematiku

Aspergerovho syndrómu a vysokofunkčného autizmu.