Rozvíjení sociálních dovedností lidí s poruchami autistického spektra

Aktuálna novinka od vydavateľstva Portál, publikácia Rozvíjení sociálních dovedností lidí s poruchami autistického spektra, sa nevenuje len problematike sociálnych schopností, zmieňovaných v názve. Okrem  priateľských a intímnych vzťahov rozoberá aj otázky bývania, hľadania práce, štúdia na strednej či vysokej škole, a starostlivosti o zdravie. Necelých 130 strán, doplnených o ďalších 20 stránok rôznych škál a posudzovacích testov, však nestačí na to, aby mohla autorka venovať každej téme toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila.

Ani priestor, ktorý autorka k dispozícii má, však často nevyužíva veľmi účelne. Viac než tretinu knihy zaberajú prvé dve kapitoly, ktoré obsahujú zhrnutie základných prejavov Aspergerovho syndrómu. Táto časť publikácie bude obohatením len pre tých, ktorí sa s problematikou porúch autistického spektra stretávajú po prvý raz, pre ostatných ide len o opakovanie dobre známych faktov. Zbytočnosť úvodných informácií len zvýrazňuje skutočnosť, že vyčerpávajúce charakteristiky prejavov tejto poruchy sa objavujú v ďalších kapitolách knihy.

Zvyšné dve tretiny knihy vypĺňajú kapitoly o rôznych aspektoch dospelého života. Štruktúra kapitol však budí rozpaky. Po krátkom úvode je ku každej téme je uvedený jeden príbeh, kde sa manifestuje problém, s ktorým sa stretol určitý jedinec s Aspergerovým syndrómom. Každý príbeh dopĺňa autorkine detailné vysvetlenie situácie, obsiahnutej v príbehu, a jej návrh riešenia. Vysvetlenia sú zbytočne obsiahle. Navyše v týchto pokusoch o analýzu problému autorka zdĺhavo popisuje všeobecne známe fakty a skutočnosti, ktoré bude ako prínosné vnímať najmä laická verejnosť s minimálnymi informáciami o poruchách autistického spektra. Rodičia, pedagógovia či samotní jedinci s Aspergerovým syndrómom, ktorí už pár kníh na túto tému prelúskali, nájdu vo vysvetleniach pomerne málo nových informácií alebo podnetov k zamysleniu. Bolo by omnoho účelnejšie, ak by autorka namiesto zbytočne podrobného rozboru jedného problému priniesla príbehy viacerých ľudí s týmto handicapom, čím by lepšie zachytila variabilitu ťažkostí, ktorým takíto jedinci čelia. Samotné state, venované riešeniam problémov vyvolávajú najväčšie pochybnosti. Tieto state obsahujú málo rád a tipov, namiesto nich sa tu vyskytujú triviálne konštatovania. Odporúčania, ktoré sa tu predsa len objavia, často zarazia svojou vágnosťou.

Je otázne, nakoľko môže kniha slúžiť zámeru deklarovanému v titulku: teda pomôcť jedincom s Aspergerovým syndrómom rozvíjať sociálne schopnosti. Úvodné informácie o tom, kto patrí do kategórie cudzinec, známy či priateľ, alebo pár základných tipov ako udržiavať zdvorilostnú konverzáciu či iniciovať kontakt s potenciálnym kamarátom môžu byť prínosom pre mládež, ktorá sa ešte len zoznamuje so sociálnym svetom a jeho požiadavkami. Mnohí dospievajúci i dospelí by však potrebovali špecifickejšie rady zamerané na rozvíjanie a prehĺbenie existujúcich či vznikajúcich priateľstiev. Žiaľ, nič také kniha neponúka. Dojem z publikácie znižujú aj všeobecné, vágne odporúčania, ktoré ľuďom s handicapom v oblasti komunikácie sotva poskytnú jasné smerovanie. K téme vedenia rozhovoru sa v knihe píše toto: „Pozorne partnera počúvajte a vhodne odpovedajte“ (Patrick 2011: 65). O pár strán ďalej je zasa uvedené, že „kľúčom k úspechu v nadväzovaní známostí je pre ľudí s Aspergerovým syndrómom jasná, zrozumiteľná, diplomatická komunikácia“ (Patrick 2011: 69).  Problémom však je, že mnohí ľudia s Aspergerovým syndrómom majú nejasné alebo skreslené predstavy o tom, čo znamená „vhodne odpovedať“ či ako vyzerá „diplomatická komunikácia“ a potrebovali by presnejšie navedenie. To však publikácia neobsahuje.

Kapitola venovaná partnerskému súžitiu nám zasa prezradí, že „vytvorenie a udržanie spokojného manželstva, ak má jeden z partnerov diagnózu Aspergerov syndróm vyžaduje od oboch manželov náročnú prácu“ (Patrick 2011: 74). Vzhľadom na dobre známy komunikačný a sociálny deficit, ktorý sa s touto diagnózou spája, nie je prekvapivé, že títo ľudia čelia v intímnych vzťahoch toľkým ťažkostiam. Žiaľ, na ďalších stranách nenájdeme žiadne tipy, ako by mali partneri „pracovať“ na zlepšovaní kvality manželstva, ale len odporúčanie v prípade problémov navštíviť poradňu. Iste, ak sú problémy vážne a dlhodobé, môže byť toto riešenie vhodné, ba nevyhnutné. Bolo by však prospešné, ak by kniha obsahovala nejaké konkrétne stratégie, ako takýmto problémom predchádzať, ako spolu otvorenejšie komunikovať, ako riešiť konflikty či nedorozumenia a podobne. Nič také v nej však neobjavíme.

Ani kapitola venovaná štúdiu a práci nezanechá omnoho lepší dojem. Ponúkne len veľmi stručné informácie o možnostiach zamestnania či ďalšieho štúdia. Opäť chýbajú tipy ako zlepšiť komunikáciu s kolegami či nadriadenými, ako v pracovnom kolektíve hovoriť o svojom handicape, či ako si nájsť či udržať zamestnanie. O tom, ako môže jedinec s Aspergerovým syndrómom riešiť problémy, ktoré mu jeho porucha spôsobuje v školskom či pracovnom kolektíve, kniha tiež mlčí.

Kapitoly o bývaní a zdraví tiež obsahujú značné množstvo vágnych odporúčaní alebo triviálnych konštatovaní s nulovou výpovednou hodnotou. Kniha napríklad uvádza, že informácie o vyváženom životnom štýle „nájdete v časopisoch, ktoré sa venujú starostlivosti o zdravie, v článkoch na internete, a získate ich samozrejme od odborníkov“ (Patrick 2011: 96). V kapitole venovanej bývaniu sa zasa píše: „Starostlivé upratovanie a pranie bielizne predĺži životnosť vašich vecí a zvýši kvalitu vášho života“ či „Varenie je viac než príprava chutného jedla, znamená záujem, tvorivú činnosť, prináša do života radosť“ (Patrick 2011: 106). Nájdu sa tu i zaujímavé rady (medzi ne môžeme počítať napríklad inštrukcie, ako vyriešiť problémy so zaspávaním a spánkom), avšak strácajú sa v záplave banalít.

Táto publikácia môže byť zaujímavá pre neskúsených dospievajúcich, ktorí chcú získať stručný prehľad možností, aké ponúka dospelý život. Ak však od knihy očakávate praktické stratégie, ako zlepšiť svoje komunikačné a sociálne schopnosti, zostanete sklamaní.

Literatúra:

Patrick, Nancy J. 2011. Rozvíjení sociálních dovedností lidí s poruchami autistického spektra. Praha: Portál.

Ľuba Heinzlová

Komentáre

suhlasim

prave som ju docitala. nevidim v nej absolutne ziadny prinos pre zivot aspergera. opakovanie pouciek, ale ziadne prakticke priklady. predpokladam, ze autorovi islo o publikaciu a nejake citacie kvoli dokonceniu PhD. alebo docentury - iny prinos nevidim. :-(

souhlas

Plne s Tebou souhlasim a jsem rada, ze jsem ji tenkrat nekoupila