Integrácia žiaka s AS/HFA v bežnej škole

Väčšina rodičov detí s Aspergerovým syndrómom a vysokofunkčným autizmom (ďalej len „AS/HFA“) sa snaží, pokiaľ to je len trošku možné, vyhnúť sa „nálepkovaniu“ dieťaťa v škole, čo je pochopiteľné a v nejednom prípade aj opodstatnené. Mnohokrát je však integrácia žiaka nevyhnutná, najmä ak sú prejavy odlišnosti dieťaťa natoľko výrazné, že má viacero špeciálnych potrieb, ktoré je nevyhnutné rešpektovať pri vzdelávaní ako aj v prístupe k žiakovi. Absencia pochopenia žiaka s AS/HFA totiž môže výraznou mierou prispievať k poškodzovaniu psychického zdravia tohto dieťaťa či dospievajúceho. 

Mnoho žiakov a študentov s AS/HFA sa vzdeláva bez integrácie už len vzhľadom na existenciu množstva ľudí, ktorí sú diagnostikovaní počas dospievania či až v dospelosti (priemerný vek diagnostiky AS je 11 rokov), žiaľ, často po rokoch návštev odborníkov pre rôzne sekundárne psychické poruchy. Deti, ktoré sú počas posledných rokov diagnostikované v mladšom školskom, resp. v predškolskom veku, majú na individuálne dlhé obdobie (mesiace až roky) možnosť integrácie, v prípade potreby aj vypracovania individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu (ďalej len „IVP) či poskytnutia asistencie (pedagogickej či osobnej), čím je v prípade akceptácie vhodného prístupu k dieťaťu možné predísť rozvoju sekundárnej psychickej poruchy.

Aby bola integrácia akokoľvek znevýhodneného žiaka v škole zmysluplná, musí byť funkčná, nie iba formálna. Ak nie je možnosť dosiahnuť funkčnú integráciu (o ktorú sa je potrebné sústavne usilovať), pre psychické zdravie niektorých detí s AS (a najmä s HFA) so zraniteľnejšou štruktúrou osobnosti je lepšia segregácia, teda dočasné či dlhodobé vzdelávanie v Základnej škole pre deti s autizmom, či výrazná redukcia vyučovacích hodín strávených v bežnej škole až úplné individuálne vzdelávanie podľa § 24 Školského zákona (1). V prípade neuroatypických detí je žiaduce byť otvorený alternatívnym spôsobom vzdelávania. Napokon, mnoho detí a mladých ľudí ešte pred pár desiatkami rokov nastupovalo do systému hromadného/inštitucionálneho vzdelávania až na strednú školu či univerzitu. Príbeh matematika Erdősa ukazuje, že ani výrazný sociálny deficit, ani absencia dochádzky do ZŠ či SŠ nezasiahli negatívne ich neskoršiu (tu až výnimočne úspešnú) profesionálnu realizáciu v oblasti ich záujmu. Skúsenosti s domácim vzdelávaním žiakov s AS/HFA a jeho pozitívnym vplyvom na ich psychický vývin ukazujú, že je to možno práve naopak.

Pri integrácii žiakov s AS/HFA je potrebné zohľadniť ich výrazný sociálny deficit ako aj ich zmyslovú hypersenzitivitu, u detí s HFA aj ich výrazne väčšie ťažkosti s udržaním pozornosti v dôsledku ich odlišného myslenia a vnímania. Je žiaduce spoznať a podporovať silné stránky a záujmy detí s AS/HFA. Zároveň je nevyhnutné rešpektovať oblasti, kde má dieťa s AS/HFA z diagnózy vyplývajúci zásadný problém sa v danom veku prispôsobiť. U rôznych detí s AS/HFA to môžu byť v rôznom veku rôzne oblasti.

 

Čo by mali rodičia žiaka s AS/HFA vedieť

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP“) je „žiak, u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania“ (2), čo platí pre väčšinu žiakov s AS/HFA, ak majú mať šancu dosiahnuť vzdelanie a výsledky adekvátne ich potenciálu. Podľa § 2 školského zákona je žiak so ŠVVP ten, ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie (v prípade detí s AS/HFA Centrum špeciálnopedagogického poradenstva) diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (1).

Nie každý žiak s AS musí byť a je evidovaný ako integrovaný: pokiaľ je žiak s AS v psychickej pohode a školské výsledky sú primerané jeho schopnostiam/potenciálu, nie je potrebné žiadať o integráciu. Integrácia žiakov s HFA je pravdepodobne vždy nutnosťou, ak navštevujú bežnú základnú školu, a to minimálne počas prvých rokov povinnej školskej dochádzky, nakoľko bez výrazne individuálneho prístupu sa navonok javia ako „neprospievajúci“ aj tí z nich, ktorí majú vysokonadpriemerné kognitívne schopnosti. 

Ak žiak s AS/HFA nastupuje do ZŠ či SŠ:

  1. rodičia na začiatku školského roku podávajú (na základe odporúčania odborníkov) písomnú žiadosť o individuálnu integráciu,
  2. riaditeľ školy vydá rozhodnutie o prijatí žiaka so ŠVVP ako integrovaného vo forme individuálnej integrácie do základnej/strednej školy (po prerokovaní s pedagógmi, ktorí majú žiaka učiť, ako aj na pedagogickej rade školy).

Nakoľko o prijatí dieťaťa do školy rozhoduje jej riaditeľ, môže žiadosť rodičov aj odmietnuť. Najčastejším oficiálnym dôvodom sú „nevhodné podmienky na integráciu“. Väčšinou sú rodičia odmietnutí ešte ústne, pri predbežnom informovaní sa o možnosti prijatia dieťaťa. V skutočnosti je za tým často neochota školy prijať a integrovať neuroatypické dieťa, vypracovať a viesť potrebnú dokumentáciu a často pravdepodobne aj strach z odlišnosti dieťaťa a súvisiacich nárokov na pedagógov (poznávanie odlišného myslenia a vnímania detí s AS/HFA a vhodného prístupu k nim), či negatívne skúsenosti s nezvládnutím predchádzajúceho žiaka s AS.

Ak došlo k diagnostike AS/HFA u žiaka v priebehu školskej dochádzky, teda žiak už danú ZŠ či SŠ navštevuje, riaditeľ školy zabezpečí doplnenie potrebnej dokumentácie a vykoná ďalšie kroky nevyhnutné k integrovanému vzdelávaniu daného žiaka po obdržaní vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagického poradenstva alebo pedagogicko-psychologickej poradne, ale nevydá mu nové rozhodnutie o prijatí žiaka do školy, teda pôvodné rozhodnutie o prijatí žiaka do školy zostáva v platnosti.

Individuálny výchovno-vzdelávací plán vypracúva triedny učiteľ žiaka v spolupráci s ostatnými učiteľmi žiaka na základe Návrhu IVP od špeciálnej pedagogičky z poradenského zariadenia, kde je žiak evidovaný. Je nevyhnutné, aby šlo o odborníka, ktorý pozná problematiku AS/HFA, silné a slabé stránky ako aj aktuálne potreby konkrétneho žiaka s AS/HFA, ktoré sa v čase môžu meniť v dôsledku osobnostného vývinu dieťaťa ako aj miery vhodného prístupu k nemu.

Špeciálny pedagóg z poradenského zariadenia rodičom poskytne tlačivo „Návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno–vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do materskej školy, do základnej školy a do strednej školy“ ( ŠEVT 49 282 0 ) (ďalej len „Návrh“),  ktorého zodpovedajúcu časť vyplní. Tento Návrh rodičia odovzdajú v škole, kde má byť ich dieťa vzdelávané ako individuálne integrované. Súčasťou Návrhu by mala byť:

  1. správa zo psychologického vyšetrenia,
  2. správa špeciálneho pedagóga,
  3. vyjadrenie lekára (detského lekára dieťaťa),
  4. odporúčanie poradne a
  5. žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa o integráciu.

Odbornú správu o výchovno-vzdelávacích potrebách žiaka s AS/HFA vypracuje špeciálny pedagóg, ktorý dieťa a jeho potreby pozná, a ktorý pracuje v odbornom poradenskom zariadení. So súvisiacim vyšetrením je najlepšie začať už koncom predchádzajúceho školského roku, nakoľko začiatkom septembra môže byť problém vybaviť všetky potrebné potvrdenia a správy, keďže dokumenty k individuálnej integrácii je vhodné škole odovzdať do 15. septembra daného školského roku. Aby boli úpravy prístupu k žiakovi našité presne na jeho aktuálne potreby, špeciálny pedagóg úzko spolupracuje s rodičmi žiaka, prípadne s učiteľkou/učiteľom, ktorí mu v ideálnom prípade poskytnú písomné podklady (čo robilo žiakovi v škole minulý rok problémy, čo už zvláda, prípadne aké nové ťažkosti sa objavili).

V prípade problémov s pochopením potrieb žiaka s AS/HFA zo strany učiteľov žiaka je dobré zvážiť „miniškolenie“ pedagógov žiaka ohľadom odlišného myslenia a vnímania týchto detí so zameraním sa na špecifiká konkrétneho žiaka, aby sa predišlo neúnosnému zraňovaniu psychiky dieťaťa z dôvodu neznalosti jeho potrieb.

 

Príprava žiaka s AS/HFA na novú školu

Samotnému vstupu dieťaťa do triedy by mala predchádzať nadštandardná komunikácia rodiča, vedenia školy, triedneho učiteľa a odborníka (psychológ či špeciálny pedagóg, ktorý s dieťaťom s AS/HFA pracuje a pozná ho) s cieľom upresniť aktuálne potreby daného dieťaťa s AS/HFA. Lebo tak, ako jednému žiakovi s AS/HFA môže veľmi prekážať hluk, ale bez problémov akceptuje fyzický kontakt, inému žiakovi s AS/HFA hluk až tak neprekáža, ale je extrémne senzitívny na dotyk. Jeden žiak s AS/HFA je uzavretý, samotársky typ osobnosti, ktorý potrebuje sedieť sám, mať pokoj a možnosť pasívne pozorovať spolužiakov, iný žiak s AS/HFA je extrovertný, často kontaktuje spolužiakov a potrebuje skôr usmernenie v miere a spôsobe kontaktu.

Mnohým deťom s AS/HFA prospeje, ak majú možnosť pozrieť si prvýkrát priestory školy, toaletu, svoju triedu a (dohodnuté a určené) miesto, kde budú sedieť vopred a v čase, kedy je škola „prázdna“ (posledný týždeň prázdnin). Niekedy je vhodné, aby sa so žiakom s AS/HFA vopred zoznámila aj jeho budúca triedna pani učiteľka/pán učiteľ, a jasne mu povedal/a, vyzval/a ho, že ak bude mať akúkoľvek otázku či problém, aby za ňou/ním prišiel, prípadne sa spýtal/a na jeho záujmy. Vzhľadom na deficit sociálnej komunikácie a interakcie priamo súvisiaci s AS/HFA má žiak väčšinou zábrany prísť za učiteľom/učiteľkou, resp. si vôbec neuvedomí túto možnosť riešenia problému. Preto takéto (opakované) povzbudenie učiteľkou/učiteľom zvyšuje pravdepodobnosť, že tak žiak s AS/HFA spraví, resp. skracuje čas, pokiaľ tak robiť začne. Následne je samozrejme potrebné, aby si učiteľ/ka v takom prípade na žiaka s AS/HFA spravil/a čas (ak nemôže hneď, povedal/a kedy a dohodu dodržal/a) a problém mu pomohol/la vyriešiť, inak žiak stratí odvahu pýtať si pomoc, aj keď ju nevyhnutne potrebuje (nevie si dať rady, nerozumie situácii, je mu ubližované, je v strese, lebo nevie, čo sa deje).

 

Atmosféra v triede

Veľký dôraz je potrebné klásť na prácu s celou triedou, je dôležité viesť spolužiakov k pochopeniu odlišného myslenia, vnímania a atypických prejavov žiaka s AS/HFA, ako aj k empatii voči jeho hypersenzitivite. Nestačí žiakom povedať, že spolužiak má AS/HFA (to zväčša ani nie je potrebné) a je citlivý na zvuk, nakoľko takto to často vedie nanajvýš k posmešnému „nálepkovaniu“ a schválnemu strašeniu žiaka nečakaným hlukom. Je alarmujúce, že drvivá väčšina žiakov s AS/HFA integrovaných v bežných základných či stredných školách má skúsenosti s častou šikanou hrozivého rozsahu (Humphrey, N., Lewis, S., 2008). Niet potom divu, že u 74 % (prevalencia) detí a mladých ľudí s AS/HFA od 9 do 16 rokov sa vyvinie jedna či viac sprievodných porúch: poruchy správania (44 %), úzkostné poruchy (42 %) či tiky (26 %) (Matilla Marja-Leena a spol., 2010). Pritom vzhľadom na praktické skúsenosti je možno uviesť, že ak sú spolužiaci žiaka s AS/HFA svedkom láskavého prístupu k žiakovi zo strany jeho asistenta (či ho robí matka dieťaťa alebo iný človek) alebo triednej učiteľky, časom nasledujú tento prístup a prejavujú väčšie pochopenie aj záujem o odlišnosť dieťaťa s AS/HFA.

Aby bola integrácia žiaka s AS/HFA úspešná, potrebujú tieto deti zažiť to, čo všetky deti: pochopenie a prijatie. Vzhľadom na sociálny deficit detí s AS a HFA, ako aj pre odlišný vývin ich myslenia a vnímania, potrebujú tieto deti viac času na porozumenie sociálnym situáciám, komunikácii či vzťahom, dostatočný priestor na sociálny oddych (s cieľom predísť predráždeniu, prepodnetovaniu), viac (stručného a jasného) vysvetľovania a našej trpezlivosti. Ak chceme, aby mali možnosť či vôbec šancu pochopiť oni nás, musíme najprv pochopiť my ich.

 

Slovami Vernona Smitha (profesor ekonómie, nositeľ Nobel Memorial Prize in Economic Sciences), ktorý verejne o sebe hovoril v súvislosti s AS:

Ja si myslím, že ide o rôzne druhy mysle. (...) Prekonali sme obrovské množstvo bariér, ktoré mali čo do činenia s farbou kože (…) Stále však neakceptujeme mentálnu rôznorodosť v dostatočnej miere.“

 

Michaela Martinková

16.9.2013

 

Použité zdroje:

  1. Školský zákon (§ 2 – definícia žiaka so ŠVVP, § 24 – individuálne vzdelávanie):

https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/245_2008_skolsky_zakon.pdf

  1. http://www.statpedu.sk/sk/Statny-vzdelavaci-program/Statny-vzdelavaci-program-pre-2-stupen-zakladnych-skol-ISCED-2/Vychova-a-vzdelavanie-ziakov-so-SVVP.alej
  2. Humphrey, N., Lewis, S.: Including pupils with autistic spectrum disorders in mainstream schools, Autism, Volume 12, Issue 1, p. 23-46, 2008.
  3. Matilla Marja-Leena a spol.: Comorbid Psychiatric Disorders Associated with Asperger Syndrome/High-functioning Autism: A Community- and Clinic-based Study, Journal of Autism and Developmental Disorders, Volume 40, Issue 9, p. 1080-1093, September 2010.