Dilemy výberu školy pre dieťa s AS/HFA

Aká forma vzdelávania je najvhodnejšia pre dieťa s Aspergerovým syndrómom (ďalej AS) či vysokofunkčným autizmom (ďalej HFA)? Ako a či v škole povedať o AS/HFA? Bude škola v prípade potreby kontaktovať odborníka rozumejúceho kognitívnym špecifikám detí s AS/HFA? Počas školskej dochádzky dieťaťa s AS i HFA stoja rodičia pred týmito i mnohými ďalšími otázkami opakovane.

 

Pre človeka neskúseného s rôznorodosťou detí s AS, sú prejavy mnohých z nich (vzhľadom na podstatu nachádzajúcu sa v odlišnom vnímaní a myslení) neviditeľné, resp. ich prejavy sú dlhodobo chybne interpretované. Preto sú deti s AS zväčša diagnostikované až v čase, keď navštevujú základnú alebo strednú školu, niekedy dokonca až v dospelosti. Ďalšia skupina detí má okrem AS aj osobnostné charakteristiky, ktoré bez “maskovania a zjemňovania” absentujúcou sociálnou intuíciou, spôsobujú ťažkosti so zaradením dieťaťa do kolektívu rovesníkov už v predškolskom veku a vedú občas až k patovým situáciam pri hľadaní vhodnej základnej školy pre dieťa.

 

 

Predškolská integrácia a jej výzvy

Pre mnohých rodičov detí s AS či vysokofunkčným autizmom (ďalej HFA) je nástup do 1. ročníka školy spojený s enormným stresom. Ide najmä o tú časť detí s AS a HFA, ktoré majú ťažkosti s adaptáciou a spoluprácou už v predškolskom veku, čo býva spojené so sťažnosťami učiteliek škôlky (dieťa nepracuje s ostatnými, hrá sa samo, odbieha, robí zvuky, či nereaguje na pokyny učiteľky dávané kolektívu detí a pod.). Niekedy sa rodičom vyčíta, že dieťa nekreslí, alebo odmieta kresliť “postavičky a domčeky”, ale kreslí výhradne čísla, stroje, či iné veku neprimerané objekty, ktoré dieťa zaujímajú. V prípade, že prístup k dieťaťu je týždne, mesiace nesprávny a absentuje snaha o pochopenie a akceptovanie jeho odlišnosti, dieťa začína byť mylne vnímané a “nálepkované” ako “zlé”, “nevychované”, “rozmaznané”. U niektorých detí s AS či HFA sa následne môžu rozvíjať agresívne, či naopak úzkostné prejavy, v krajnom prípade vedúce k odmietaniu ísť do škôlky či školy.

 

 

Tlak vyvíjaný na rodičov

Z rozhovorov s rodičmi vyplýva, že niektorí rodičia detí s AS/HFA sú pod tlakom učiteliek už v materskej škole, aby dali svoje dieťa do špeciálnej škôlky. Rodič sa však po návšteve psychológa dozvedá, že to v žiadnom prípade neodporúča, najmä ak dieťa javí nadpriemerný kognitívny potenciál. Rodičom nadaného dieťaťa s AS sa neraz odporúča odklad nástupu do prvého ročníka pre sociálnu nezrelosť, či “príšernú” grafomotoriku. V prípade detí s AS/HFA sa však za rok v týchto oblastiach zväčša žiadna výrazná zmena očakávať nedá. Naopak, ak dieťa s AS ide do bežnej školy o rok neskôr, môže sa kriticky zväčšiť rozdiel medzi obsahom učiva v škole a vedomosťami dieťaťa s AS. Dieťa s AS môže učivo preberané v škole nudiť, čo máva výrazne negatívne následky na spoluprácu dieťaťa v škole ako aj na vypracúvavanie domácich úloh. Nezriedka sa rodičia napokon rozhodnú škôlku zmeniť. Je však veľmi neštastný začiatok inšitucionálneho vzdelávania dieťaťa, ak už škôlku musí meniť trikrát …

 

Niektorí rodičia radšej dieťa zo škôlky vyberú a rozhodnú sa dieťa nechať doma, najmä ak vidia, že sa jeho prejavy pri pobyte v škôlke veľmi zhoršili, zatiaľčo pri dlhodobom pobyte v domácom prostredí sa stav dieťaťa postupne zlepšuje. Žiaľ, nie všetci rodičia si môžu dovoliť byť s dieťaťom doma počas celého predškolského obdobia. Ďalší rodičia sa rozhodnú dať dieťa s AS do špeciálnej škôlky (pre deti s autizmom, či inej) aj ak javí známky nadpriemerného potenciálu, najmä ak si nemôžu dovoliť zostať s dieťaťom dlhšie doma, či ak vidia, že dieťaťu pobyt prospieva a v prostredí špeciálneho zariadenia sa upokojí. To však tiež zďaleka nie je pravidlom a predovšetkým u kognitívne nadpriemerných detí ide zväčša len o dočasne prospešné riešenie. Ukazuje sa, že v prípade väčšiny detí s AS nie je rozhodujúca formálna stránka škôlky či školy /špeciálna, bežná, pre nadané deti, alternatívna, cirkevná či súkromná/, ale rozhoduje ochota vedenia a vnímavá osobnosť učiteľky žiaka s AS.

 

 

Nástup do školy

S blížiacim sa šiestym rokom dieťaťa rodičia opäť stoja pred dilemou, kam s dieťaťom a tiež pred ďalšími dilemami, napr. či a čo v škole povedať o špecifikách dieťaťa. Nie je rozumné odlišnosť dieťaťa, či podozrenie na AS zatajovať, nakoľko bez poznania niet pochopenia. Následne skôr či neskôr prídu problémy, ktoré sa riešia oveľa namáhavejšie, než sa im dá predchádzať, ak je dobrá komunikácia ohľadom špecifík dieťaťa medzi učiteľom, rodičom, prípadne špeciálnym pedagógom (odborníkom na AS).

 

Aj ak dieťa dlhšie nie je diagnostikované, spolužiaci dieťa s AS až na výnimky vždy veľmi rýchlo identifikujú ako iné (”divné”, čudáka), nezriedka v priebehu pár dní. Bez vhodného vedenia triedy dieťaťu takmer vždy aspoň pár spolužiakov dáva intenzívne pocítiť, že je iné, že nezapadá. V “najlepšom” prípade býva dieťa s AS v triednom kolektíve ignorované a izolované, časté je žiaľ šikanovanie. S pravdepodobnosťou blížiacou sa istote vedú tieto podmienky skôr či neskôr k rozvoju sekundárnych psychických problémov dieťaťa, ktorých následky bývajú nezriedka vážnejšie, než samotný Aspergerov syndróm. Pravdepodobnosť ohľaduplného prístupu spolužiakov sa zvyšuje dobrým prístupom učiteľov (najmä triednej učiteľky) k žiakovi s AS/HFA, ako aj vhodným, taktným vedením triedy ohľadom špecifík žiaka, bez potreby spomenúť názov diagnózy pred jeho spolužiakmi.

 

Vo všeobecnosti možno povedať, že pre deti s AS či HFA je najlepšie hľadať školu, a najmä triedu, pokojnú (často to býva menšia škola), s menším počtom detí v triede (niektoré alternatívne školy, školy pre nadané deti, ale i menšie vidiecke školy). Dôležitá je ústretovosť vedenia školy voči odlišným deťom, ako aj otvorenosť a záujem triednej učiteľky spoznávať dieťa a špecifiká jeho odlišného myslenia a vnímania. Osobnosť triednejho učiteľa je absolútne rozhodujúcim faktorom. Vzdelanie špeciálneho pedagóga môže byť výhodou, ale väčšinou nie je nevyhnutné, na rozdiel od vnímavej osobnosti, ktorá chce a vie dieťaťu porozumieť a nájsť si k nemu cestu. Preto je lepšie v škole povedať o “sociálnej slepote” dieťaťa, či o podozrení na AS a špecifikovať jeho hypersenzitivitu na niektoré podnety. Je potrebné učiteľom vysvetliť “drzo vyzerajúce správanie” dané sociálnou slepotou dieťaťa, a zároveň vhodne viesť žiaka s AS k tomu, aby sa učilo vidieť, ako jeho prejavy môžu pôsobiť, a ako to môže urobiť inak, lepšie, akceptovateľne. Tu je miesto pre špeciálneho pedagóga (odborníka na AS) a úzku spoluprácu so školou. Ak škola, a najmä triedna učiteľka/učiteľ, odlišné dieťa nechce (či to povedia priamo alebo len cez “výhovorky”), je lepšie hľadať inde, čo samozrejme nikdy nie je jednoduché a nájdenie ochotnej školy väčšinou vyžaduje viacero pokusov. Rodičia na Slovensku sa stretajú s analogickými reakciami ako rodičia v Českej republike.

 

Je potrebné zdôrazniť, že škola v mieste bydliska zaškolenie dieťa nemôže odmietnuť z dôvodu diagnózy. Väčšinou keď rodič vidí, že škola dieťa nechce, hľadá radšej potichu inde … Pokiaľ však škola skutočne dieťa prijať nemôže, o riešenie situácie umiestnenia dieťaťa do školy by sa mal postarať zodpovedajúci Krajský školský úrad. Optimálna je spolupráca s odborníkom (špeciálnym pedagógom znalým situácie s integráciou žiakov s AS v danom regióne), ktorý vie najlepšie odporučiť školu s vhodnou atmosférou a prístupom pre konkrétne dieťa s AS .

 

Z rozprávania rodičov detí s AS vyplýva, že situácia so vzdelávaním týchto detí je alarmujúca. Problém býva so spoluprácou škôl, ochotou (triednych) učiteliek/učiteľov častejšie konzultovať problémy a progres dieťaťa. Rodičia dieťaťa s AS mávajú problém vôbec nájsť školu ochotnú prijať ich dieťa, resp. škola dieťa aj prijme “ak bude študovať ako ostatní”, ale napr. odmieta vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu. Často škola nejaví záujem o spoluprácu so špeciálnym pedagógom, odborníkom na AS. Prípadne sa k týmto krokom pristupuje neskoro, až keď sa stav dieťaťa zbytočne výrazne zhorší. O to vzácnejšie a cennejšie sú výnimky, kedy spolupráca zainteresovaných dobre funguje. Dieťa s AS či HFA potom prospieva, primerane sa integruje do spoločnosti v triede a dosahuje v škole výsledky na úrovni svojich schopností, ktoré môžu byť u mnohých detí s AS či HFA vo viacerých predmetoch vysokonadpriemerné. Deti s AS, najmä extrovertnejšie typy, sú v školách pre svoju sociálnu slepotu nezriedka vnímané ako nevychované a rozmaznané. Pri istej, individuálnej, hranici nepochopenia a sociálneho stresu sa ich psychický stav rýchlo zhoršuje, a na samotný AS sa nabaľujú ešte ťažšie problémy než primárna kognitívna odlišnosť, ako napr. depresia, negativizmus, agresia či masívna úzkosť.

 

 

Ťažkosti na strane rodičov

Samozrejme, problémom býva aj neochota časti rodičov komunikovať odlišnosť svojho dieťaťa. Títo odmietajú spájanie ich dieťaťa s diagnózou AS či HFA, najmä ak má dieťa nadpriemerný intelekt. Okrem problému rodičov v začiatku podozrenia na AS/HFA pripustiť si odlišnosť svojho dieťaťa, je tento postoj zväčša dôsledkom toho, že majú obavy, že ich prípadná otvorenosť voči škole dieťaťu zatvorí možnosť pokračovať vo vzdelávaní na úrovni svojho potenciálu. Obávajú sa aj neprofesionálneho prístupu učiteľov: napr. netaktné spomínanie AS či autizmu v súvislosti s dieťaťom pred celou triedou, následné zhoršovanie vzťahu spolužiakov k dieťaťu, či písanie poznámok so spomenutím dg., čo si dieťa prečíta. Toto sa žiaľ podľa vyjadrení rodičov stáva aj dnes. Preto sa tejto téme budeme venovať v budúcnosti opakovane, aj v ďalších článkoch, príbehoch, diskusii, a do väčších podrobností.

 

Veľkým problémom môže byť trvalé odmietanie AS/HFA u dieťaťa rodičmi, či jedným z nich. Zväčša to ide ruka v ruke so silným tlakom na dieťa “aby bolo normálne”. Istá miera tlaku pri niektorých deťoch s AS môže byť a aj je prospešná, ale nie s cieľom “byť ako ostatní”. Žiaľ, prípadný necitlivý prístup rodičov či jedného z rodičov, prístup neprimeraný možnostiam a stavu dieťaťa s AS/HFA, často nezostáva bez následkov na psychike dieťaťa, pričom následné sekundárne problémy sú náročnejšie, než samotný AS.

 

V prípade kombinácie niektorých osobnostných čŕt dieťaťa môže byť naopak nevhodným prvkom prílišné ustupovanie rodičov dieťaťu so strachu pred jeho reakciami (afekty), keď majú rodičia problém odhadnúť, ktoré požiadavky/potreby dieťaťa je žiadúce zohľadňovať vzhľadom na jeho AS, a ktoré prejavy už spadajú pod pokusy o manipuláciu. Tento pomer (“tyranizujúce” požiadavky/skutočné potreby) sa vekom mení, a ak majú rodičia problém tieto hranice rozlišovať, je žiadúca konzultácia s odborníkom.

 

Výchova dieťaťa s AS či HFA je v mnohom náročnejšia na osobnosť rodičov než výchova väčšinového neurotypického dieťaťa. Mnohí rodičia voči svojim deťom s AS/HFA i pred diagnostikou intuitívne často pristupujú správne, napriek obrovským pochybnostiam danými okrem vlastnej sebareflexie aj paralyzujúcimi kritickými poznámkami príbuzných či školy.

 

 

Intelektovo nadané deti s AS či HFA

Intelektovo nadaným deťom s AS či HFA môže predovšetkým na prvom stupni ZŠ sociálnu integráciu uľahčiť kolektív väčšinových nadaných rovesníkov. Dieťa AS nadaní neurotypickí spolužiaci ľahšie akceptujú napriek jeho zvláštnostiam, ak má oblasť, v ktorej vyniká. O funkčnosti a prospešnosti integrácie dieťaťa s AS však aj na škole pre nadané deti či inej špeciálnej škole rozhoduje predovšetkým osobnosť triednej učiteľky a otvorenosť vedenia školy voči individuálnym špecifikám nadaných detí s AS. Je nepochopiteľné, ak napr. psychologička neodporúča prijatie dieťaťa s AS (nadané na matematiku, informatiku, či prírodovedne) do školy pre nadané deti napriek IQ nad 130 len pre AS s tým, že sa dieťa potrebuje učiť sociálnym vzťahom v bežnej ZŠ. Dieťa s AS odkázané v škole (pre nadané deti či bežnej) samé na seba sa v sociálnej oblasti sotva niečo naučí. Nadôvažok môže byť veľmi frustrované z “nudného obsahu” napr. matematiky na prvom stupni ZŠ. Kombinácia týchto faktorov môže v prípade niektorých osobnostných typov AS viesť k vážnym problémom s pobytom v škole. Opakovane treba zdôrazniť, že vždy najviac rozhoduje osobnosť učiteľky, jej vnímavosť a flexibilnosť, a to či v bežnej škole, či v škole pre nadané deti alebo inej špeciálnej škole.

 

Ak v blízkosti bydliska absentuje škola pre nadané deti, nadané dieťa s AS môže dobre prospievať aj pri funkčnej integácii v bežnej ZŠ, ak sa mu umožní aspoň občasná realizácia v oblastiach, v ktorých vyniká (napr. referátmi, prezentáciami, pochvalou dobrovoľnej samostatnej domácej tvorby a pod.) a na druhej strane sa berie ohľad na jeho slabé stránky. Tie sa dieťaťu pomáhajú rozvíjať o.i. občasnými stručnými rozhovormi a vysvetleniami v oblastiach, kde má dieťa viditeľné ťažkosti so správnym porozumením a/alebo riešením (rozhovory zlepšujúce sociálne porozumenie žiakov s AS/HFA je samozrejme potrebné realizovať vo všetkých školách, kde sa deti s AS/HFA vyskytujú, teda aj v školách pre nadané deti). V predmetoch/oblastiach, v ktorých dieťa s AS prejavuje nadanie, je vhodné viesť individuálne (IVP) a napr. nenútiť ho počítať matematiku na úrovni jeho rovesníkov, s množstvom opakovaní toho istého (domáce úlohy), ak je so znalosťami napr. numerických operácií výrazne ďalej. Prípadné nútenie k monotonnemu precvičovaniu môže byť pre nadané dieťa s AS neznesiteľne frustrujúce a stresujúce, čo znásobené permanentným sociálnym stresom môže veľmi rýchlo a zbytočne viesť k rozvoju dlhodobých psychických problémov dieťaťa vo vzťahu k škole. Nesprávny prístup k nadpriemerne nadanému dieťaťu s AS či HFA sa žiaľ nedá vylúčiť ani na špeciálnej škole pre autistov, ak pedagóg nemá dostatočné znalosti o špecifikách nadaných detí autistickej populácie, a ak sa prejavy nadania zamieňajú s “nefunkčným obsesívnym memorovaním” či jednoducho s odmietaním “robiť, čo treba podľa rokmi zaužívaných metodík”.

 

 

Dilemy rodičov pre protirečiace si odporúčania

Častou námietkou na bežných školách, ale žiaľ aj na školách pre nadané deti je, že “také deti patria do špeciálnej školy”, mysliac tým školy pre deti s autizmom a/alebo MR, čo je však väčšinou chybný postoj vyplývajúci z nepochopenia podstaty myslenia a vnímania detí s AS či HFA. Odhliadnuc od toho, že vzhľadom na narastajúci počet diagnostikovaných detí s AS, ktoré chodia do bežných ZŠ, kapacita špeciálnych škôl pre deti s autizmom by bola nedostatočná. A najmä ak sú skúsenosti, že väčšina týchto detí dokáže v bežnej škole dobre fungovať, ak natrafia v osobe učiteľky na Človeka. Človeka, ktorý im dá šancu, má záujem o častejšiu komunikáciu s rodičmi, prípadne o konzultáciu s odborníkom na AS, ktorý dieťa pozná, a to predovšetkým v začiatkoch školskej dochádzky, pokým učiteľ/ka dieťu a jeho odlišnému mysleniu lepšie neporozumie. Z rozprávania rodičov vyplýva, že sa viac ráz stalo, že sa dieťaťu s AS zhoršil stav dokonca aj v škole, ktorá sa v médiach/oficiálne prezentuje individuálnym prístupom /alternatívnej, špeciálnej či pre nadané deti/. Iným deťom s AS prostredie špeciálnej školy  krátkodobo či dlhodobo prospieva, najmä pre kontrast s negatívnymi zážitkami a pre nevhodný prístup v predchádzajúcej bežnej škole. Pritom mnohým deťom s AS k výbornému prospechu a rozvoju stačí, ak na bežnej škole /ZŠ či gymnázium/ dieťa natrafí na Pani Učiteľku/Pána Učiteľa – Človeka. V živote profesne úspešnej autistiky Temple Grandin to bol jej učiteľ prírodovedných predmetov. Takýto človek býva súčasťou príbehu u viacerých ľudí s AS či HFA.

 

Jedným z hlavných cieľov tohto portálu je, aby v dôsledku narastajúceho poznania a zlepšujúcej sa spolupráce rodičov, odborníkov a učiteľov detí s AS či HFA vo všetkých druhoch škôl, dobrých príbehov v budúcnosti pribúdalo, a to pre prospech ľudí autispektra i väčšinovej populácie.

 

 

autorka: Michaela Martinková

 

Materiály na portáli www.asperger.sk sú všeobecného informačného a vzdelávacieho charakteru.

Ich prípadné využitie je vždy potrebné konzultovať s odborníkom na problematiku

Aspergerovho syndrómu a vysokofunkčného autizmu.

Komentáre

škola v bb

dobrý deň, chcel by som poprosiť o radu, info, či máte niekto skúsenosť s umiestnením dieťaťa s aspergerom alebo vysokofunkčným autizmom na niektorej zo základných škôl v banskej bystrici. môj syn nastupuje do školy v ďalšom školskom roku a tak sa mu snažím nájsť takú, ktorá by bola pre neho najlepšia. ďakujem.

škola v bb

Poslala som Vám v súkromnej správe tip na najlepšiu možnosť v bb k dnešnému dňu, podľa mojich informácií. Veľa zdaru želám.