Ako milovať človeka na autistickom spektre

Romantické vzťahy môžu byť komplikované a frustrujúce pre mnoho ľudí, nielen tých na autistickom spektre.

Jedným z dôvodov je skutočnosť, že ľudia na autistickom spektre budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou veľké problémy s porozumením a vyjadrovaním emócií, najmä v kontexte romantického vzťahu.

Dostala som diagnózu vysokofunkčný autizmus (predtým Aspergerov syndróm). Neznášam nálepky, preto o tejto diagnóze ľuďom len zriedkavo hovorím. Ale to, že som im o tom nepovedala, spôsobilo mnohé problémy, pretože ostatní ma nedokázali pochopiť, a ani ja ich.

Láska, náklonnosť a komunikácia môžu byť mätúce pre každého, avšak pre ľudí na spektre sa môžu javiť ako nemožné.

Tu je niekoľko vecí, ktoré som objavila a pomohli mi, a ktoré snáď pomôžu aj iným.

1. Objatia môžu byť vnímané ako klaustrofobické. Môžete zistiť, že objatia a maznanie nie sú vždy prijímané. Nie je to tak, že nie sú vítané, ale - a viem, že sa to môže zdať necitlivé - musia byť poskytované vtedy, keď sa daná osoba cíti uvoľnene na to, aby ich dávala alebo prijímala. Ak majú náladu na túlenie, nemusia vás chcieť vôbec pustiť. Ale ak nie, môžete si všimnúť, že sú napätí alebo sa mierne odtiahnu.

2. Hovoriť milujúce slová nemusí byť vnímané ako prirodzené. Osoba na spektre nemusí rozumieť tomu, prečo je potrebné tieto slová vysloviť - činy hovoria jasnejšie ako slová. Ak vám raz povedali, že vás milujú, nemusia vidieť potrebu sústavne to opakovať - namiesto toho si môžu myslieť, že to predsa už viete. Povedali by vám, ak by sa niečo zmenilo - naozaj!

3. Sú veľmi citliví. Pravdepodobne si veľmi rýchlo všimnete, že majú veľmi citlivé srdcia. Môžu brať veci, ktoré poviete, doslovne a môže ich zraniť vtipkovanie alebo nevinné poznámky. Otázky týkajúce sa porušenia dôvery alebo loajality sú pre nich mimoriadne závažné. Ľahko sa urazia alebo nahnevajú a často reagujú emocionálne na veci, ktoré sa ostatným môžu zdať triviálne a nemusia v nich vyvolávať emócie. Existoval mýtus, podľa ktorého ľudia s autizmom nemajú empatiu. Nie je to pravda, skôr majú oveľa silnejšiu empatiu, pretože cítia pocity ostatných akoby ich sami zažívali. Ak je niekto v nebezpečenstve, vedia si predstaviť len to, ako by sa oni cítili v rovnakej situácii, no nie perspektívu druhého človeka. Znamená to, že budú cítiť podobnú bolesť. O akúkoľvek emóciu sa jedná, budú ju hlboko prežívať. Utešujúce slová a láskavé činy urobia v takej chvíli zázraky.

4. Možno sa budú vyhýbať sociálnym situáciám. Možno zistíte, že sa s pomocou rôznych výhovoriek snažia vyhnúť rodinným, priateľským alebo pracovným spoločenským akciám. Môžete to akceptovať a pochopiť, že tieto situácie vyvolávajú vysokú mieru úzkosti, alebo môžete podniknúť niekoľko krokov, aby ste túto skúsenosť urobili menej stresujúcou. Zistila som, že pred každou podobnou akciou sa potrebujem cítiť pokojná a správne naladená. Ak pred tým vyvstali hádky alebo napätie (obvykle kvôli scéne, ktorú som vyvolala, aby som nemusela ísť), bude pre mňa takmer nemožné, aby som si situáciu užila a prirodzene sa bavila. Už len porozumením skutočnosti, že spoločenské akcie spôsobujú úzkosť, môžete tomuto človeku pomôcť cítiť sa uvoľnenejšie. Pred tým než ideme na akciu, kde sa budeme stretávať s ďalšími ľuďmi, si s partnerom urobíme krátky brífing. Porozprávať sa o tom, kto tam bude, aký je dress-code (toto môže robiť ľuďom na spektre problémy), získať tipy na vhodné témy rozhovoru a tiež vymedziť dĺžku pobytu na akcii uľahčí situáciu. Vedomie toho, že môj partner na mňa bude milujúcim okom dohliadať je obvykle dostačujúce na to, aby som získala pocit bezpečia potrebný pre účasť na takýchto akciách.

5. Nezáväzný rozhovor nie je ich silnou stránkou. Práve naopak. Možno zistíte, že váš partner sa vyhýba zdvorilostným frázam alebo rozhovoru o veciach, ktoré ho zvlášť nezaujímajú. Zápasia s tým. Začnite však rozhovor o téme, ktorá je im blízka, a zistíte, že je takmer nemožné rozhovor ukončiť. Ľudia na spektre môžu až obsesívne rozprávať o svojom záujme, avšak rozhovor o tom, čo nie je ich srdcu blízke, je pre nich banálny a nezaujímavý. Môže sa to javiť ako sebecká črta, avšak je ľahšie akceptovať, že je pre nich ťažšie sústrediť sa, ak sa rozpráva o veciach, ktoré ich nefascinujú. Môžete si všimnúť, že rozprávajú takmer jednostranne, ak sa jedná o ich vášeň. Dovoľte im rozprávať, avšak je prospešné citlivo ich upozorniť na skutočnosť, že rozhovor je dvojstranná záležitosť. Niekedy potrebujú len poštuchnúť, aby si uvedomili, že potrebujú viac počúvať. Je to možné, avšak nie je to pre nich prirodzené. Fakty, čísla, vesmír, realita - všetky tieto veci, a mnohé ďalšie, upútajú ich pozornosť. Fiktívne príbehy alebo najnovšie klebety o osobnom živote ľudí ich pravdepodobne nezaujmú.

6. Očný kontakt. Jedna z najznámejších čŕt autizmu je pravdepodobne to, že ľudia na spektre majú problém udržať očný kontakt. Neznamená to, že sa nesústredia, klamú alebo že sa na vás nechcú pozerať. Znamená to, že očný kontakt je pre nich značne intenzívny a je preto ľahšie nepozerať sa pri rozhovore priamo do očí. Snažím sa pozerať sa človeku, ktorý rozpráva, na pery alebo sledovať jeho reč tela skôr než sa sústrediť len na oči.

7. Dátumy nemusia byť dôležité. Ak priehliadnu narodeniny, výročia alebo iné dôležité udalosti, snažte sa nebrať to osobne. Ľudia na spektre nemusia rozumieť tomu, prečo sa na niektoré dátumy kladie taký dôraz. Ak vám budú chcieť kúpiť darček, urobia to; nemusia cítiť potrebu kúpiť darček alebo oslavovať preto, lebo nejaký dátum hovorí, že by mali.

8. Úprimnosť. Asi zistíte, že sú brutálne úprimní. Pravdepodobne povedia, čo si myslia, presne ako sa cítia a budú neochvejne loajálni. A budú očakávať presne to isté od vás. Hranie hier a manipulácia nebudú ich najsilnejšími stránkami z jednoduchého dôvodu - neporozumejú im. Ak budú mať niečo sa srdci, povedia to, a budú veľmi prekvapení, ak povedali nesprávnu vec.

9. Zmeny plánov. Tie sú pre ľudí na spektre mätúce a ťažko pochopiteľné. Obvykle na udalosť mysleli a plánovali ju dávno pred tým, než sa mala uskutočniť. Potom, ak sa veci zmenia, môže byť pre nich ťažké vyrovnať sa s náhlou zmenou plánu. Oznámte im zmenu opatrne a, ak je to možné, ponúknite im podobné možnosti. V opačnom prípade sa snažte byť trpezliví a pokojní, a porozumieť tomu, že niekto s autizmom môže malú úpravu plánu vnímať ako dramatickú a vážnu zmenu.

10. Citlivé zmyslové vnímanie. Svetlá, zvuky, teploty a ďalšie premenné ovplyvňujú náladu človeka s autizmom. Stlmte zvuky i svetlo, čokoľvek výrazné môže vyvolať úzkosti. Miesta ako kino, supermarkety a nočné kluby môžu byť traumatické pre oči a uši a môžu viesť k frustrácii a podráždenému správaniu. Akceptujte, ak potrebujú odísť. Neznamená to, že sa správajú nevhodne; tieto prostredia však na nich veľmi silno vplývajú a účinky môžu doznievať aj niekoľko hodín. Ak si potrebujú po návrate osamote oddýchnuť, poskytnite im priestor.  Nezhoršujte situáciu tým, že budete nahnevaný alebo rozčúlený, ak máte pocit, že vám pokazili nejakú akciu. Už i tak sa budú cítiť nepríjemne a budú potrebovať láskyplné a upokojujúce prejavy, ktoré vyvážia hostilitu, ktorej museli čeliť. Je nemožné zabrániť precitliveným reakciám na vonkajšie vplyvy, avšak vyhýbanie sa im alebo ich zmierňovanie zmenší napätie, ktoré spôsobujú. Toto nanešťastie nie je niečo, čo sa časom zlepší; jediná vec, ktorá sa po čase stane ľahšia, je objavenie spúšťačov, ktoré vyvolávajú pocit nepohody, a vyhnutie sa im vždy, keď je to možné.

11. Afekty. Vo vzťahu s človekom na spektre sa pravdepodobne čas od času vyskytnú afekty, či už menšie alebo väčšie. Spôsob, akým sa osoba s afektom vyrovná sa od človeka k človeku líši. Vo vnútri však budú trpieť podobne. Afekty sa obvykle objavujú po tom, čo sa nahromadí napätie alebo frustrácie. Môžu byť čisto emocionálne alebo môžu byť posilované hnevom a silne traumatické. Môžu sa objaviť z ničoho nič a rýchlo nabrať intenzitu. To najláskavejšie, čo môžete v takejto situácii urobiť, je tíšiť, upokojovať a držať ich. Potrebujú vedieť, že sú v bezpečí. V tomto okamihu je úplne zbytočné púšťať sa do hádky alebo konfrontácie. Rozhovor nechajte na dobu, keď sa veci upokoja, a nájdite obojstranne uspokojivé spôsoby, ako sa vyrovnať s afektmi tak, aby ste boli lepšie pripravení. Zistite, čo vtedy najviac potrebujú a ako im môžete pomôcť. To, ako zvládnete podobné situácie, definuje povahu vášho vzťahu. Ak sa správate starostlivo a prejavíte záujem, posilní to puto a dôveru medzi vami; ak budete reagovať provokatívnym správaním, vyvoláte eskaláciu negatívnych pocitov.

Najjednoduchším spôsobom ako milovať niekoho na spektre je naučiť sa akceptovať ho. Nie je možné zmeniť ho, a ak sa aj mierne zmení, bude vo vnútri veľmi nešťastný a bude žiť život, ktorý sa mu nebude zdať prirodzený.

Taktiež majte na pamäti, že nikdy úplne neporozumiete tomu, ako ich mozog funguje. Môj partner žartuje, že drôtiky v mojom mozgu sú spojené naopak. Ja si však myslím, že môj mozog funguje perfektne, len inak.

Vidím veci z úplne inej perspektívy ako on, čo nám umožňuje vyzývať toho druhého a učiť sa nové alternatívy a spôsoby myslenia. Sme rozdielni, ale perfektne k sebe pasujeme, ako dva diely skladačky do otvoru. Prekvapujeme toho druhého a to nám umožňuje uchovať určitú mieru tajomna. 

Zistili sme, že nepotrebujeme plne porozumieť tomu, ako presne funguje myseľ toho druhého. Uspokojuje nás vedomie, že on je úplne sám sebou a ja som úplne sama sebou. Nie sme spolu, aby sme boli presne ako ten druhý. Práve naopak - kde je zábava, ak ste úplne rovnakí?

Dôvodom, prečo môjho partnera tak veľmi milujem je skutočnosť, že ma miluje rovnako. Akceptuje ma takú aká som a nedráždi moje autistické citlivé body. Oslavuje ich, smeje sa na nich, tíši ich, upokojuje ich, umožňuje ich a nikdy sa nesnaží meniť, kto som.

Hľadáte kľúč, ktorý vám skutočne dovolí milovať niekoho na spektre? Cíťte ako požehnanie, že vstúpil do vášho života a poskytol vám odlišný pohľad na svet. Uvedomte si, že ocení všetky tie drobné veci, ktoré robíte, aby ste mu poskytli bezpečný a milujúci priestor, pretože okolitý svet sa skutočne môže zdať tvrdý.

Opustite všetko, čo ste si mysleli, že viete o vzťahoch a láske a znovu sa všetko naučte úplne od začiatku. Zabudnite na očakávania a posudzovanie ostatných. Nemajú žiadny význam.

Bez ohľadu na to, čo ľudia hovoria, väčšina dospelých s vysokofunkčným autizmom alebo Aspergerovým syndrómom svoj stav nevníma ako postihnutie. Cítia sa šťastní so svojimi zvedavými, analytickými, kreatívnymi, pohotovými a inteligentnými mysľami. Nebudú sa snažiť zmeniť vás tak, aby ste boli tiež na spektre, takže ani vy sa nesnažte zmeniť ich.

Tešte sa z rozdielov a milujte každú novú vec, ktorú na tom druhom objavíte. Máte niečo vzácne a ak k tomu budete takto pristupovať, je veľmi pravdepodobné, že vám to vydrží celý život; bude náročné, ale odmena bude určite stáť za to.

 

Text je prekladom článku How to Love Someone on the Autistic Spectrum od autorky Alex Sandra Myles.

Preklad: Ľuba Heinzlová